V roku 2024 sa v Českej republike koná niekoľko volieb. Po voľbách do Európskeho parlamentu prišli na rad aj voľby do senátu ČR. V čom sú tieto voľby špecifické a čo je potrebné o nich vedieť?
Voľby do senátu ČR
Voľby do Senátu Českej republiky sú jednou z dôležitých súčastí českého politického systému. Senát, ako horná komora parlamentu, zohráva kľúčovú úlohu pri prijímaní zákonov a pri kontrole vlády.
Každé dva roky sa konajú voľby, pri ktorých sa obmieňa tretina z 81 senátorov. Tieto voľby dávajú občanom možnosť vybrať si svojho zástupcu, ktorý bude v Senáte presadzovať ich záujmy a hodnoty.
V článku nájdete
- Termín konania volieb
- Kandidáti do senátu
- Volebný systém
- Funkcie a právomoci senátorov
- Súčasné zloženie senátu
- Ako voliť do senátu ČR
- Výsledky volieb
Kedy sa uskutočnia voľby do senátu ČR
Voľby do Senátu Českej republiky sa konajú každé dva roky a vždy sa pri nich obmieňa tretina senátorov, aby sa Senát pravidelne obnovoval. Termín volieb určuje prezident podľa zákona.
V roku 2024 sa spolu so senátnymi voľbami uskutočnia aj krajské voľby. Prvé kolo volieb prebehlo 20. septembra (piatok) od 14:00 do 22:00 a pokračovalo 21. septembra (sobota) od 8:00 do 14:00.
Druhé kolo sa uskutočnilo o týždeň neskôr, 27. a 28. septembra v rovnakých časoch.
1. kolo
| piatok | 20.9. | 14:00 – 22:00 |
| sobota | 21.9. | 08:00 – 14:00 |
2. kolo
| piatok | 27.9. | 14:00 – 22:00 |
| sobota | 28.9. | 08:00 – 14:00 |
Akí kandidáti sú vo voľbách do senátu ČR
V roku 2024 kandidovalo do Senátu celkovo 171 ľudí. To je o niečo menej ako v minulých rokoch, čo je spôsobené tým, že sa viac kandidátov rozhodlo spojiť do koalícií.
Medzi kandidátmi boli tento rok aj známe osobnosti, ako predseda hnutia Přísaha Róbert Šlachta, bývalý hokejista Dominik Hašek alebo vedecká pracovníčka Eva Zažímalová. O svoje miesto sa opäť uchádzali aj niektorí súčasní senátori, ako napríklad Jiří Drahoš a Pavel Fischer, ktorí už majú skúsenosti z minulosti.
Kandidáti na voľby do senátu ČR
- Eva Zažímalová (za ODS) – predsedníčka Akadémie vied
- Jana Mračková Vildumetzová (ANO) – poslankyňa ANO
- Drahoslav Ryba (ANO) – poslanec ANO
- Dominik Hašek (za TOP 09) – bývalý hokejista
- Břetislav Rychlík (za TOP 09) – režisér
- Markéta Šichtařová (za Svobodné) – ekonómka
- Róbert Šlachta (Přísaha) – predseda hnutia Přísaha, bývalý policajt
- Jiří Drahoš (s podporou vládnych strán) – miestopredseda Senátu
- Pavel Fischer (s podporou vládnych strán) – senátor
- Marek Hilšer (s podporou Pirátskej strany) – senátor
- Boris Šťastný (Motoristé sobě) – predseda pražskej organizácie strany Motoristé sobě
- Jan Látka (dříve ČSSD, nyní ANO) – bývalý senátor za Domažlice
- Liana Janáčková (dříve za Nezávislé, nyní za Svobodné) – bývalá senátorka za Ostravu
- Robert Baxa (nezávislý) – právnik
- Pavel Severa (nezávislý) – bývalý poslanec
- Stanislav Balík (nezávislý) – politológ
- Vladimír Tancík (nezávislý) – starosta Otíc
- Radek Iwoniak (nezávislý) – stavebný inžinier
- David Rumpík (nezávislý) – riaditeľ reprodukčnej kliniky
Podmienky na kandidatúru do senátu Českej republiky
- Kandidát na senátora musí mať minimálne 40 rokov.
- Musí byť občanom Českej republiky s volebným právom.
- Kandidovať môže ako nominant politickej strany, hnutia alebo ako nezávislý kandidát.
- Je potrebné zložiť kauciu vo výške 20 000 Kč.
- Senátor nemôže súčasne vykonávať funkciu prezidenta, poslanca alebo sudcu, ale môže byť ministrom, starostom alebo hejtmanom.
Volebný systém a senátne mandály v ČR
Volebný systém pre voľby do Senátu Českej republiky je založený na dvojkolovom väčšinovom systéme, čo znamená, že senátori sú volení na obdobie šiestich rokov. Každý volebný obvod má len jedného zástupcu, takže z každého obvodu musí vzísť jeden víťaz.
Ak v prvom kole žiadny z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, o týždeň neskôr sa v danom obvode koná druhé kolo. Do tohto kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najviac hlasov. Víťaz druhého kola sa stáva senátorom.
Okrem toho sa v Senáte využíva systém takzvaných doplňovacích volieb. To znamená, že ak sa uvoľní miesto senátora, a do konca jeho funkčného obdobia zostáva viac ako jeden rok, do 90 dní sa v danom obvode uskutočnia nové voľby.
Víťaz týchto volieb potom pokračuje v plnení mandátu až do konca pôvodného šesťročného obdobia. Tento systém zaisťuje, že Senát je vždy plne obsadený a môže efektívne plniť svoje funkcie.
Volebné obvody
V senátnych voľbách v Českej republike je krajina rozdelená na 81 volebných obvodov, pričom v každom obvode sa volí jeden senátor. To znamená, že každý obvod má svojho vlastného zástupcu v Senáte.
V roku 2024 sa voľby týkali 27 z týchto obvodov, čo je tretina z celkového počtu. V praxi to znamená, že v každom volebnom cykle sa volí len časť senátorov, vďaka čomu sa Senát postupne obnovuje a nie je naraz volený celý.
Aké funkcie a právomoci majú senátori
Senátori v Českej republike majú dôležitú úlohu pri tvorbe zákonov. Ich hlavnou funkciou je posudzovať návrhy zákonov, ktoré prešli Poslaneckou snemovňou. Po prerokovaní môžu senátori zákony schváliť, vrátiť ich s pripomienkami späť do snemovne alebo ich úplne zamietnuť.
Ak Senát navrhne zmeny, Poslanecká snemovňa musí tieto zmeny prijať väčšinou hlasov prítomných poslancov alebo ak chce Senát prehlasovať, potrebuje získať podporu najmenej 101 poslancov.
Senát má tiež špeciálnu právomoc pri schvaľovaní ústavných a volebných zákonov, kde je potrebný výslovný súhlas senátorov. Senátori môžu dokonca sami navrhovať nové zákony, ktoré predložia Poslaneckej snemovni.
Dôležitou právomocou Senátu je aj schvaľovanie sudcov Ústavného súdu, ktorých navrhuje prezident. Prezident môže sudcov vymenovať len so súhlasom Senátu. Predseda Senátu má navyše na starosti vyhlásenie prezidentských volieb a Senát zohráva kľúčovú úlohu, ak dôjde k rozpusteniu Poslaneckej snemovne.
V prípade naliehavých situácií môže Senát prijímať zákonné opatrenia navrhnuté vládou, ktoré však musia byť dodatočne potvrdené novou Poslaneckou snemovňou, inak prestanú platiť. Tieto právomoci a funkcie robia zo Senátu dôležitý orgán v českom politickom systéme.
Súčasné zloženie senátu Českej republiky
Súčasné zloženie Senátu Českej republiky je rôznorodé. Najväčšiu skupinu senátorov má strana ODS, ktorá má 23 zástupcov. Nasledujú Starostovia s 15 senátormi, KDU-ČSL s 11, TOP 09 so siedmimi a Piráti s 2 senátormi. Tieto strany spolu tvoria väčšinu v Senáte, keďže majú dokopy 58 zo 81 senátorov.
Opozičné strany sú v Senáte slabšie zastúpené. Hnutie ANO má len 6 senátorov a SPD nemá v Senáte žiadneho zástupcu.
Každé dva roky sa obmieňa tretina senátorov, teda 27 z celkového počtu, čo môže zloženie Senátu výrazne zmeniť a ovplyvniť budúce smerovanie krajiny.
Ako sa volí do Senátu Českej republiky
Voľby do Senátu Českej republiky prebiehajú v dvoch kolách. Prvé kolo volieb sa v roku 2024 uskutočnilo súčasne s krajskými voľbami, čo znamená, že voliči v príslušných obvodoch dostali dve sady hlasovacích lístkov.
Hlasovacie lístky boli doručené na adresu trvalého pobytu najneskôr tri dni pred termínom volieb. Ak by ste lístky náhodou nedostali, môžete si ich vyžiadať priamo vo volebnej miestnosti.
V senátnych voľbách sa na hlasovanie nepoužíva žiadne krúžkovanie ani krížkovanie kandidátov. Každý kandidát má svoj vlastný hlasovací lístok. Stačí jednoducho vybrať lístok kandidáta, ktorého chcete podporiť, a vložiť ho do žltej obálky vo volebnej miestnosti.
Ak zároveň volíte aj krajských zastupiteľov, nezabudnite, že lístky pre krajské voľby patria do šedej obálky, zatiaľ čo lístky pre senátne voľby idú do žltej obálky. Keď v prvom kole nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, koná sa druhé kolo. Vtedy dostanete hlasovacie lístky priamo vo volebnej miestnosti.
Výsledky volieb do senátu
Hnutie ANO pod vedením expremiéra Andreja Babiša dosiahlo historický úspech, keď po prvýkrát od svojho vzniku vyhralo voľby do Senátu.
Po zrátaní všetkých hlasov sa ukázalo, že ANO získalo 12 mandátov, no koaličné strany si napriek tomu udržali väčšinu v Senáte. Kandidáti vládnej koalície vyhrali v 15 obvodoch, pričom najviac mandátov, šesť, získalo hnutie STAN. ODS si obhájila päť kresiel a TOP 09 dve.
ODS však stratila päť mandátov, čo oslabuje jej postavenie. Na druhej strane, hnutie Prísaha získalo svoje prvé senátorské kreslo, ktoré obsadí jeho predseda Robert Šlachta.
Premiér Petr Fiala považuje výsledky za úspech vlády, keďže koalícia si naďalej zachovala kontrolu nad Senátom. V najbližších týždňoch budú senátori rokovať o funkciách a príprave na novú schôdzu po 28. októbri.
Ako dopadli výsledky senátnych volieb 2024
| Poradie | Strana | Mandát |
|---|---|---|
| 1. | ANO | 12 |
| 2. | STAN | 6 |
| 3. | ODS | 5 |
| 4. | TOP 09 | 2 |
| 5. | KDU-ČSL | 2 |
| 6. | Prísaha | 1 |
Volebná účasť vo voľbách do senátu ČR
Volebná účasť vo voľbách do Senátu Českej republiky býva zvyčajne pomerne nízka, aj napriek tomu, že Senát zohráva významnú úlohu pri schvaľovaní zákonov. Aby sa zvýšil záujem voličov, senátne voľby sa často konajú súčasne s komunálnymi alebo krajskými voľbami. Napriek tomu sa však mnoho ľudí týchto volieb nezúčastňuje.
Účasť v druhom kole volieb v roku 2024 bola nízka, keď hlasovať prišlo len 17,5 % voličov. V roku 2022 sa v prvom kole senátnych volieb zúčastnilo 42,65 % oprávnených voličov, ale v druhom kole už prišla voliť len necelá pätina voličov, konkrétne 19,44 %.
Táto nízka účasť v druhom kole ukazuje, že napriek dôležitosti Senátu, voliči často nevnímajú tieto voľby ako prioritné. Môže to byť spôsobené tým, že druhé kolo sa koná o týždeň neskôr a zahŕňa už len dvoch kandidátov, čo môže znížiť motiváciu ľudí prísť znovu voliť.
Napriek tomu sú voľby do senátu ČR viac ako dôležité, pretože práve senátori môžu významne ovplyvniť smerovanie legislatívy v Českej republike.
Zdroje: wikipedia.org, seznamzpravy.cz, volby.cz, irozhlas.cz
